ako to vidím ja

Pravdaže tých problémov je viac a monhé sú viac alebo menej zložité, ale predsa v našej dobe veľmi komlexné a mnohé do určitej miery nemožné vyriešiť.

V tomto článku by som sa chcel sústrediť na jeden, ktorý pekne vystihuje porekadlo, ktoré v jednej forme hovorí toto: ´Nepriateľ tvojho nepriateľa je môj priateľ´.

Európske národy po stáročia žili vedľa seba relatívne pokojne až na niektoré výnimky, ktoré sa najviac vyostrili v prvej a druhej svetovej vojne!

Aj keď väčšina európskych štátov je ´kresťanského vyznania´, predsa len ich taká veľká rôznorodosť v názoroch na biblické učenie rozdeľuje, nehovoriac o iných témach.

Prítomná emigračná kríza bola v počiatočnej fáze zdrojom určitej eufórie, či už proti alebo za. Ale všetko sa mení s časom, aj vyostrujúce sa nebezpečenstvá.

Určitá oddanosť európanov svojej ideológii alebo náboženstvu (veľmi často ideológia sa mení na náboženský až fanatický postoj) je prirodzená.

Už od samého začiatku človek mal vnútornú potrebu uctievať svojho Stvoriteľa. I  tá sa časom rozvetvila do dnešnej ´babylonskej´ situácii alebo ´španielskej dediny´!

Je možné s určitosťou konštatovať, že ľudstvo sa nepoučilo z histórie, a preto robí neustále tie isté chyby! Situácia sa nezmení a patričný trest je neodvratný!